Spomínate si na svoje štúdium? Vnímali ste úlohy, ktoré boli nad vaše sily ako výzvu, alebo ako nezvládnuteľnú prekážku, ktorá vám spôsobovala veľký stres? Aké sú psychologické mechanizmy, ktoré spôsobujú tento rozdiel v prístupe?
Psychológovia identifikovali kľúčové implicitné (skryté) presvedčenie o inteligencii, ktoré má zásadný vplyv na to, ako odpovedáme na ťažkú úlohu. Niektorí z nás nosíme v sebe vieru v to, že inteligencia je nám daná a je nemenná. Iní vnímame inteligenciu ako schopnosť, ktorú môžeme rozvíjať. Lisa S. Blackwel, Kali H. Trzesniewski a Carol Sorich Dweck sledovali študentov strednej školy vo vzťahu k ich presvedčeniam o inteligencii. Predpokladali, že zásah do takéhoto presvedčenia by mohol mať efekt na ich študijné výsledky. Konkrétne prezentovanie inteligencie ako niečoho, čo je v našich silách zdokonaľovať, môže vplývať na pozitívnu študijnú motiváciu a dosiahnuté výsledky. Intervencia bola aplikovaná na súbore študentov, ktorí v hodnoteniach dosahovali podpriemerné výsledky (skóre v matematických testoch na úrovni 35 percentilu). 91 študentov (z toho 48 v experimentálnej a 43 v kontrolnej skupine) štátnej strednej školy v New Yorku sa na začiatku experimentu významne nelíšilo v akademických úspechoch ani v presvedčeniach. Počas ôsmich stretnutí, ktoré sa konali raz týždenne po dobu 25 minút dostávali informácie o fungovaní mozgu, myslení a študijných zručnostiach. V experimentálnej skupine navyše študenti dostali informáciu, že učením sa menia štruktúry v mozgu, vytvárajú sa nové spojenia a rozvoj mozgu majú do veľkej miery vo vlastných rukách. Boli použité obrazné analógie (napr. svaly sa posilňujú). Tri týždne po ukončení kurzu bola dotazníkom overená efektívnosť intervencie; zmeny v presvedčeniach o inteligencii. Navyše sa ku rozdielom v motivácii študentov vyjadrovali ich učitelia matematiky, ktorí neboli informovaní o tom, či študent patril do experimentálnej, alebo kontrolnej skupiny.
Výsledky potvrdili, že experimentálna skupina významne zmenila presvedčenia o inteligencii v porovnaní s kontrolnou skupinou podľa dotazníka a ich pedagóg zaznamenal pozitívnu zmenu (v motivácii a prístupe k štúdiu). Hodnotenia z matematiky na jar, jeseň a ďalšiu jar tvorili krivku – u študentov v kontrolnej skupine klesala, no klesajúca tendencia krivky bola po intervencii v experimentálnej skupine zmenená na stúpajúcu a výsledky hodnotenia boli pozitívnejšie. Výskum potvrdil, že teórie o tom, či je inteligencia fixne daná, alebo meniteľná majú vplyv na motiváciu a úspech v školských výsledkoch na strednej škole. Študenti, ktorí získali presvedčenie, že svoju inteligenciu môžu sami ovplyvniť prejavili jasnejšie ciele, mali pozitívnejšie presvedčenia o snahe, mali menej „bezmocný“ postoj a zlepšilo sa ich reálne hodnotenie v matematike. Napriek množstvu zásadných faktorov akými sú dedičné predpoklady, alebo domáce prostredie sa potvrdilo, že relatívne jednoduchá intervencia mala vplyv na motiváciu a výsledky študentov.
Inteligencia je komplexný fenomén a stálosť efektu, ktorý uvedená štúdia sledovala, treba potvrdiť v čase. Výskumy však naznačujú, že rozhodne nie je na škodu podporovať naše deti v tom, aby inteligenciu vnímali ako niečo, čo môžu vlastným úsilím zdokonaliť. Bez ohľadu na intelektovú výbavu môžeme pravdepodobne takto zlepšiť ich úspešnosť. Dokonca aj u starších detí mala zmena rétoriky o inteligencii priamy pozitívny efekt. Môžeme zvažovať, čo o inteligencii hovoríme našim mladším deťom, ale dobrá správa je, že aj už existujúce presvedčenia o inteligencii sa dajú meniť.
Zdroj: Blackwell, L. S., Trzesniewski, K. H., & Dweck, C. S. (2007). Implicit theories of intelligence predict achievement across an adolescent transition: A longitudinal study and an intervention. Child development, 78(1), 246-263.