„Nevieš sa ovládať?“ Kto z nás sa už niekedy nepristihol, že takto kričí na svoje trojročné dieťa, ktoré stojí v čvachtajúcich poltopánkach v kaluži vody, alebo ledva zatvára ústa plné tajne uchmatnutého koláča. Odpoveď vás možno nepoteší: „Nie, zatiaľ to nevie…“ Kedy sa to teda konečne naučí?
Možno ste už počuli o klasickom psychologickom experimente s názvom „Marshmallow test“. Dieťa v predškolskom veku posadíte za stôl a ponúknete mu sladkosť. Poviete mu: „Môžeš zjesť sladkosť teraz, alebo počkať, kým sa o štvrťhodinku vrátim. Ak ju dovtedy nezješ, prinesiem ti ešte jednu, takže nakoniec budeš mať sladkosti dve.“ Deti reagujú rôzne. Niektoré sa ani nepokúsia získať dve sladkosti a cukrík spráskajú hneď, ako sa za vami zavrú dvere. Iné sa všemožne snažia odolať pokušeniu – odhodlane kopú nohami, ťahajú si vlásky, zakrývajú si oči a otáčajú sa k cukríku chrbtom – ale vo väčšine prípadov nad nimi vidina okamžitého uspokojenia aj tak vyhrá.
Tento klasický experiment,
ktorý uverejnili Walter Mischel a Ebbe B. Ebbesen zo Stanfordskej
univerzity v roku 1970, bol základom pre skúmanie sebaovládania –
konkrétne toho, kedy a za akých okolností si deti dokážu odoprieť pôžitok,
ktorý je dostupný hneď, ak majú nádej na získanie niečoho ešte lepšieho
o niečo neskôr. Výskumníci zistili, že deti mladšie ako 4 roky len
výnimočne odolajú pokušeniu. Úspešnosť detí narastá po dovŕšení piateho roku
života, avšak niektoré deti testom neprejdú ani ako školáci. Na spomínaný
výskum nadviazalo množstvo modifikácii. V štúdiách, kde deti z experimentu
sledovali niekoľko rokov, niektoré dokonca až do dospelosti, sa zistilo, že to,
ako dieťa obstálo v tomto teste, súviselo s dôležitými udalosťami alebo výsledkami
v jeho budúcnosti. Napríklad tie deti, ktoré si dokázali cukrík odoprieť,
boli spravidla úspešnejšie v škole a neskôr mali v živote vyššiu
šancu na lepšie vzdelanie. Vďaka sebakontrole mali tiež nižšiu telesnú hmotnosť
a menej často problémy s obezitou. Výsledok v tomto teste sebaovládania
v predškolskom veku začali mnohí výskumníci spájať s úspechom
v neskoršom živote.
Môžeme však skutočne tie deti, ktoré neprešli
testom, považovať za impulzívnejšie, s horším sebaovládaním? Veľmi zaujímavý
pohľad na pôvodný experiment priniesla nedávno kognitívna vedkyňa Celeste Kidd
z Univerzity v Rochestri. Chcela zistiť, či schopnosť odolať pokušeniu nesúvisí
v spomínanom cukríkovom experimente skôr s tým, či deti považujú svet
okolo seba za hodný dôvery, než len s ich schopnosťou ovládať sa. Čo ak deti,
ktoré nevydržali a sladkosť zjedli, majú skúsenosť, že dospelým sa veriť
nedá – a tak zjedením cukríka dokazujú skôr to, že sa poučili zo svojej
životnej skúsenosti? Kidd vytvorila novú verziu cukríkového experimentu a
zistila, že ak v experimente manipulujete tým, či možno dospelému veriť
alebo nie, môžete zásadne ovplyvniť to, ako dieťa v teste obstojí.
Predtým, ako sa deti
dozvedeli o možnosti získať jednu alebo dve sladkosti, absolvovali ešte jednu
aktivitu: spolu s dospelým výskumníkom pracovali na výtvarnom projekte.
Každé dieťa sedelo za stolom, na ktorom bola položená zatvorená nádoba s
použitými pastelkami. Dospelý dieťaťu oznámil, že môže použiť buď tieto
pastelky, alebo mu prinesie nové. Niektorým deťom dospelý skutočne za pár minút priniesol nové
pastelky, pre iné prišiel len s prázdnymi rukami a ospravedlnením. Neskôr
nasledoval samotný cukríkový experiment. Výsledky ukázali zaujímavú vec: deti,
ktoré mali tú česť so „spoľahlivým dospelým“, dokázali čakať až štyrikrát
dlhšie ako tie, ktoré mali skúsenosť s „nespoľahlivým dospelým“. Deväť zo
štrnástich detí, ktoré pri kreslení spolupracovalo s dospelým, ktorý plnil
svoje sľuby, dokázalo vydržať čakať na druhú sladkosť celých pätnásť minút, kým
spomedzi detí z druhej skupiny to dokázalo len jedno jediné dieťa.
Experiment Celeste Kidd mení pohľad na 40 rokov
staré psychologické „pravdy“. Zdá sa, že schopnosť dieťatka odložiť
pôžitok nie je niečo, čo súvisí len s jeho vnútorným nastavením, pevnou
vôľou či schopnosťou ovládať svoje impulzy. Je zároveň zásadne ovplyvnená dôveryhodnosťou
prostredia, v ktorom dieťa vyrastá. Pre nás nech to je ďalším dôkazom, že deti
treba brať vážne a že klamať a manipulovať sa nevypláca, pretože v dieťatku sa
tieto skúsenosti ukladajú a ovplyvňujú jeho neskoršie správanie.
Zdroj: Kidd,
C., Palmeri, H., & Aslin, R. N. (2013). Rational snacking: Young children’s
decision-making on the marshmallow task is moderated by beliefs about
environmental reliability. Cognition, 126(1), 109-114.