… detská požiadavka v dnešnej dobe takmer na každodennom poriadku. Stačí jeden klik a dieťa je doslova pohltené svetom farieb, obrazov a zvukov. Stáva sa pasívnym pozorovateľom a prijímateľom podnetov z deja odohrávajúceho sa na obrazovke.
Môže však pár minút pred obrazovkou
následne ovplyvniť detskú pozornosť a výkon? Práve táto otázka inšpirovala
dvojicu vedkýň Angeline Lillard a Jennifer Peterson
z Univezity vo Virgínii k testovaniu okamžitého vplyvu dvoch typov televíznych
programov a vlastnej kreatívnej činnosti na výkonné funkcie predškolákov. Ich
experimentu sa zúčastnilo 60 predškolákov vo veku 4 rokov. Boli rozdelení do 3
skupín. Prvej skupine boli premietané 2 časti známej animovanej rozprávky Sponge
Bob, v ktorej sa obrazy menili každých 11 sekúnd. V druhej sledovali edukačný
program o typickom živote amerického predškoláka a obrazy sa menili po 34
sekundách.
Rýchlosť zmeny obrazu bol v tomto kontexte veľmi
dôležitý. Ukázalo sa, že čím rýchlejšie sa obrazy menia, tým horšie sa deti
dokážu následne sústrediť. Je to spôsobené priveľkou stimuláciou senzorickej
pamäte, ktorá mozog zamestnáva prevažne snahou dekódovať rýchlo sa meniaci
obraz. Tretia skupina detí mala po dobu tých istých 9 minút možnosť voľne si
kresliť. Následne všetky tri skupiny otestovali sériou testov zameraných na
kognitívne funkcie (napr. stavanie veže, hra hlava-kolená-ramená-palce, test v
ktorom má dieťa odolať krátkodobej odmene, aby získalo väčšiu odmenu, či test
kapacity pracovnej-krátkodobej pamäte). Rodičia testovaných detí boli zároveň
požiadaní o vyplnenie dotazníka hodnotiaceho pozornosť. Pri porovnávaní
výsledkov sa ukázalo, že najlepšie skóre dosiahli deti rozvíjajúce vlastnú
kreatívnu aktivitu 9 minútovým kreslením. V porovnaní s nimi mali predškoláci
sledujúci rozprávky významne nižšie skóre v testoch a väčšie poruchy
pozornosti. Edukačné programy mali na deti lepší vplyv ako moderné rozprávky,
ale celkovo nedosiahli rovnako pozitívne hodnotenie ako kreslenie.
Stále sa potvrdzuje, že technika človeka nenahradí. Obzvlášť to platí pri výchove a rozvoji detí. Aj napriek technickým vymoženostiam sa osvedčujú staré dobré metódy, ktoré pri hre predovšetkým podporujú osobnú kreativitu a sebarelizáciu detí. Pri výchove sa teda oplatí byť staromódny. Napriek tomu, že občasným sledovaním televízie v zdravej miere dieťatku neublížime, o niečo viac mu pravedpodobne dáme, ak budeme podporovať jeho vlastnú aktivitu. A oddychovať ho tiež môžeme naučiť inak ako pri telke.
Zdroj: Lillard, A. S., & Peterson, J. (2011). The immediate impact of different types of television on young children’s executive function. Pediatrics, 128(4), 644-649.