Drobné rečové barličky, ktoré občas každý z nás používa. Môžu mať podobu zvuku, slova, ale aj pauzy vo vete. Objavia sa, keď sa nevieme vyjadriť, hľadáme to správne slovo alebo keď sa chystáme povedať niečo zložité, či citlivé. Mnohí ich považujú za zlozvyk, pretože zhoršujú plynulosť rečového prejavu – nejeden rečník sa s nimi musel popasovať skôr, ako sa stal sebavedomým profesionálom. Pre naše každodenné rozhovory však majú dôležitý význam – umožňujú nám lepšie porozumieť jeden druhému a zachytiť komunikačný kontext.
Vedci si položili otázku, akú rolu hrajú tieto „pomôcky“ pri tom, keď sa deti učia rozprávať. Ako na ne reagujú, keď ich začujú v rečovom prejave dospelých? Je možné, že z nich dokážu získať užitočné informácie, ktoré im uľahčujú učenie sa nových výrazov? Výskum kognitívnej vedkyne Celeste Kidd a jej tímu sa zameral na deti vo veku okolo 2,5 roka. V rámci experimentu deťom ukázali vždy dvojicu obrázkov, z ktorých jeden predstavoval známu vec (napr. loptu), zatiaľ čo druhý zobrazoval nereálny predmet, s ktorým dieťa určite nemohlo mať predošlú skúsenosť a teda ani nevedelo, ako sa volá. Vizuálny podnet sprevádzal slovný komentár, pomenúvajúci známy objekt („lopta“), ale aj nereálny objekt, nazvaný pre dieťa novým, neznámym slovom (napr. „wug“).
Vedcov zaujímalo, ako budú deti reagovať na to, že sa v slovnom komentári vyskytne rečová barlička. Bude ich reakcia iná, ak začujú „eee“ či „hmmm“ pred slovom pomenúvajúcim neznámy predmet? Správanie detí monitorovali pomocou prístroja, ktorý dokáže sledovať očné pohyby detí – vďaka čomu vieme, na čo presne a ako dlho sa dieťa pozeralo, čo nám čiastočne pomáha uhádnuť, čo sa počas slovného komentára odohrávalo v jeho mysli. Deti v experimente sa skutočne pozerali dlhšie na neznámy predmet, ak pri jeho pomenovaní začuli rečovú barličku. Deti vo veku okolo 2,5 roka rozpoznajú neplynulosti reči a vnímajú ich ako signál pred novým, neznámym slovom. Pochopia, že dospelý takto označuje predmet, ktorý je nový, či nezvyčajný a s ktorým sa teda aj oni musia zoznámiť, osvojiť si jeho názov. V konečnom dôsledku im teda „nedokonalosť“ v reči dospelého poskytne užitočné vodítko, ktoré im uľahčí náročný proces učenia sa rodnej reči.
Vo všeobecnosti sa neplynulosť reči chápe ako prejav ťažkosti vybaviť si pojem. Výskum na deťoch naznačuje, že aj veľmi malé deti na nevedomej úrovni rozpoznajú, že ich komunikačný partner má so slovíčkom „problém“ a to zaujme ich pozornosť. Vedci navyše zistili, že slovné barličky bežne rodičia používajú, keď sa prihovárajú deťom. Neplynulosť reči je pre deti „udičkou“, ktorá im často pomáha porozumieť komunikačnému kontextu. Novodobý výskum reči malých detí nás neprestáva prekvapovať – hoci batoľatá ešte často vedia povedať len zopár slov, ich schopnosť rozumieť mnohým komunikačným pravidlám je skoro taká dobrá ako u dospelých!
Zdroj: Kidd, C., White, K. S., & Aslin, R. N. (2011). Toddlers use speech disfluencies to predict speakers’ referential intentions.Developmental science, 14(4), 925-934.