Deti sa naučia to, čo sa chcú naučiť

Všetci vieme, že je dôležité rozprávať sa s malými deťmi. Hovoríme im, čo robíme, popisujeme, čo im obliekame, čo im dávame papať, ukazujeme na svetielko, čítame s nimi…a väčšina psychologických modelov tento prístup vrelo odporúča ako efektívny prostriedok na rozvoj rozumových a rečových schopností. V nedávnom výskume uverejnenom v časopise Plos One sa však ukázalo, ako pomôcť deťom spoznávať svet ešte efektívnejšie. Mladú vedkyňu Katarinu Begus  a jej kolegyne z Londýnskej univerzity inšpirovalo pozorovanie, že bábätká radi a často ukazujú na veci, naťahujú sa za nimi a prejavujú živý záujem o svet okolo seba. Psychologičky sa teda rozhodli zistiť, či si deti lepšie osvoja informáciu o niečom, o čo sami prejavili záujem v porovnaní s vecou, ktorá ich nezaujala.

Dvadsiatim šestnásťmesačným bábätkám postupne ukázali štyri páry neobvyklých predmetov. Pretože chceli zistiť, ktorý predmet z každej dvojice dieťa zaujme, vždy najprv počkali, kým na jeden z nich ukáže. Až potom pustili dieťa k dvojici predmetov. Následne experimentátor zoznámil dieťatko buď s predmetom, ktorý si vybralo, alebo s predmetom, o ktorý záujem neprejavilo. Napríklad v prípade jedného nezvyčajného predmetu experimentátor povedal dieťatku: „Ukážem ti ako to funguje. Môžem si s tým česať vlásky.“ Potom experimentátor predmet vzal a deti nemali možnosť sa s ním samé hrať, pretože cieľom bolo zistiť, či zafunguje aj takáto krátka a jednoduchá ukážka.  Keď po 10  minútach dostali bábätká danú vec do rúk, experimentátor sa ich spýtal: „Môžeš mi ukázať, ako to funguje?“. Analýzou výsledkov sa potvrdilo, že deti vedeli zopakovať ukázanú činnosť častejšie v prípade, že išlo o vec, ktorú si samé vybrali.

Výsledky nám dávajú jasný návod ako zefektívniť to, čo už aj tak robíme, keď sa našim bábätkám venujeme. Je to jednoduché – nediktujme im, čo by ich „malo“ zaujímať, ale nechajme sa nimi viesť! Všímajme si, čo ich zaujme, na čo sa pozerajú, alebo na čo ukazujú, a komunikujme s nimi práve o tom. Vysvetľujme im, ako sa tá vec volá, na čo sa používa, nechajme im ju ohmatať – vďaka tomu sa budú učiť efektívnejšie a aj ich slovná zásoba porastie rýchlejšie. Možno nás samých prekvapí, čo si naše dieťa všíma. Nemusia to byť vždy tie najfarebnejšie a najhlasnejšie hračky, ale často skôr veci, ktoré si my rodičia ako hračky vôbec nepredstavujeme: koreničky, obaly, káble, hlina a kvety, kamienky, svetelné odlesky na hladine mláky…. S ohľadom na bezpečnosť by sme sa mali nechať inšpirovať ich záujmom a sprevádzať týchto našich malých vedcov v experimentovaní so svetom.

Begus K, Gliga T, Southgate V (2014) Infants Learn What They Want to Learn: Responding to Infant Pointing Leads to Superior Learning. PLoS ONE 9(10): e108817. doi:10.1371/journal.pone.0108817