Viac ako dva týždne byť zavretí medzi štyrmi stenami? To je poriadna záťaž asi pre každú rodinu. Deti, ktoré sú normálne v škole alebo škôlke, by najradšej mali prázdniny, zatiaľ čo rodičia sa snažia medzi zábavu vniesť aj školské aktivity. Do toho potrebujú zvládnuť z domu aj vlastnú prácu a postarať sa o chod domácnosti. Obavy zo šíriaceho sa vírusu, či prípadné ochorenie blízkeho, atmosféru ešte zhoršujú.
Čo vám môže v tejto situácii pomôcť je niekoľko základných nastavení, vďaka ktorým zvládnete tento čas, či dokonca si ho spoločne aj užijete, spoznáte sa, zladíte sa a naučíte vzájomnej láskavosti, disciplíne a rešpektu.
Nebuďte dokonalí
V prvom rade – nemusíte sa snažiť o dokonalosť. Karanténa nie je súťažou o to, ktorý rodič ju zvládne najlepšie zo všetkých. Ak vás zneisťujú dokonalé fotky vyupratovaných domácností s deťmi, ktoré s úsmevom samostatne riešia pracovné zošity, zatiaľ čo na stole tróni váza s čerstvými kvetmi – zhlboka sa nadýchnite a dajte si pauzu od Facebooku aj Instagramu. Dôležité je, aby ste sa spolu cítili dobre ako rodina, nie aby ste sa chválili imidžom harmónie a dokonalosti navonok.
Aby ste nevyhoreli, zapojte externé zdroje – partička šachu cez videochat, skype pivo s priateľmi či balkónová párty so susedmi vám celkom určite dobijú baterky.
Mindset: Skúsme si to spolu užiť!
Ľahko sa to hovorí? No spomeňte si, koľkokrát ste hovorili, že ste s deťmi stále v zhone. Že sa stále niekam musíte ponáhľať. Skúste sa na súčasnú situácie pozrieť ako na jedinečnú šancu spomaliť a žiť len tu a teraz. Pokúste sa myslieť na to, že deti rýchlo vyrastú a na čas, keď boli malé, budeme neskôr nostalgicky spomínať. A že hoci celkom nerozumejú tomu, čo sa vo svete teraz deje, zostanú tieto času navždy v ich spomienkach ako niečo výnimočné – tak, ako niektorí z nás spomíname na snehovú kalamitu či naši rodičia na uhoľné prázdniny. Neznamená to, že neprídu ponorkové krízy a ťažké dni, ale väčšinou môže byť vaše spolunažívanie oveľa príjemnejšie a menej stresujúce, než sú vaše predstavy.
Systém a plánovanie
Ak aj nie ste práve systematický typ, teraz na štruktúre prosím zapracujte. Pomôže vám prežiť. Deti sa v „upratanom” časopriestore cítia spokojnejšie a šťastnejšie. Chráni ich a vytvára pocit bezpečia. Rodičom prináša pocit lepšej kontroly nad situáciou. Čo to znamená? Spravte si z tohto obdobia niečo výnimočné, napríklad dvojtýždňový „letný tábor“. S ranným nástupom a vyhlásením programu dňa. Vytvorte si spolu vlajku, rozdeľte služby, nech má každý svoju dôležitú úlohu. Na chladničku môžete spoločne vyrobiť rozvrh, vytvoriť si táborové čelenky alebo rovnošaty. Premyslite spolu jedálniček a varte spoločne. Večerný nástup v pyžamách s umytými zubami, táborová pesnička… Deti to budú milovať a samé sa postarajú o dodržiavanie táborových pravidiel. Zároveň budú tráviť čas plný zážitkov a kontaktu s vami, čo posilní váš vzťah. A to je to najcennejšie, do čoho môžete investovať. Táto investícia sa vám vráti.
Rutiny
Rutiny sú veľmi nápomocné pri budovaní rodinnej harmónie. Čo sa tým myslí? Môžem dieťaťu každé ráno vyčítať že „pyžamo sa zase povaľuje na zemi”, alebo radšej môžem investovať námahu do vytvorenia rutín, ktoré mi uľahčia život dlhodobo. Urobte zoznam aktivít, ktoré treba spraviť skôr, ako sa začne niečo, čo deti robiť chcú. (Prezlečenie, raňajky, hygiena a potom ranná porada o programe dňa.) Použite kartičky, rozvrhy, odškrtávacie tabuľky. Našim cieľom je, aby nás veci, ktoré robíme pravidelne, nestáli námahu a deti ich robili bez premýšľania. Chce to čas a trpezlivosť, ale práve toto obdobie môže byť príležitosťou pre takéto zmeny. Teraz je šanca zaviesť do dňa veci, o ktorých sme uvažovali už dávno, ale v každodennom zhone sme si na ne netrúfali, napríklad ranné cvičenie alebo spoločné večerné čítanie.
Stanovte si pravidlá
Ponorkové choroby prídu, ale pokúste sa ich zvládnuť pozitívne. Keď sú deti namrzené a nevrlé, je dobré riešiť to proaktívne, lebo ponorka ľahko pohltí celú rodinu. Nevrlé deti niekedy potrebujú len uistenie, niekedy návrh na zmenu činnosti, či náš pokoj a jasné zadanie hranice, alebo päť minút osamote.
Aj vy pracujte na svojom prejave, pretože deti majú tendenciu nás zrkadliť. Ak cítite, že je toho na vás veľa, dajte si krátku prestávku v izbe alebo na balkóne, prípadne zapojte druhého rodiča alebo starých rodičov cez Skype. Pomáha aj, ak si spoludopredu dohodnete pravidlá fungovania (napríklad, že každý má právo cítiť sa zle, ale nemá právo vybíjať si zlosť na druhých – ak to nevie ustáť, skúsi povedať, čo mu pomôže sa upokojiť. Na dodržiavaní pravidiel láskavo, ale pevne a pokojne trvajte.
Na druhej strane, myslite na to, že tak ako vy pociťujete z pandémie úzkosť či strach, deti sa môžu cítiť veľmi podobne. V tomto období môžu potrebovať viac uisťovania či rozprávania sa o strachu. Úzkosť sa u niektorých detí prejavuje aj ako nervozita, nevrlosť, či odvrávanie. Skúste ich o to viac uisťovať, že s vami sú v bezpečí. Deti, ktoré nie sú zhovorčivé, môžu nájsť úľavu v podobe telesného kontaktu – objatí, škrabkania po chrbte, alebo vankúšových vojen či hravých zápasov.
Domáce vyučovanie
Ak máte doma školákov, zaraďte do programu aj pravidelné vyučovanie. Deti aj vy ho budete lepšie zvládať, ak bude v predvídateľnom čase. Môžete sa oboznámiť s princípmi a technikami domáceho vzdelávania (informácie nájdete na internete a poradia vám aj skupiny iných rodičov, napr. na facebooku). Odbremení vás, ak sa dohodnete s rodičmi z vašej triedy a vyučovanie budete robiť na striedačku cez počítač (k dispozícii sú viaceré bezplatné e-learningové platformy) pre niekoľko detí naraz. Pomôže aj progresívna učiteľka či učiteľ. Deti sa môžu učiť aj navzájom, napríklad spoja sa 4-5 spolužiaci a navzájom si cez Skype dávajú diktát. Deti sú rady, keď sa takto môžu stať učiteľmi a možno vás prekvapí, ako si domácu školu obľúbia. Mladšiemu dieťaťu v tom čase môžete zaviezť „predškolu“, čiže vyfarbovanie, kreslenie, vystrihovanie, modelovanie a rôzne „pero – papier aktivity“.
Opäť však platí – toto nie je čas na to, aby ste sa snažili o dokonalosť. Inšpirujte sa „domškoláckymi“ materiálmi, ale robte to s mierou. Nevytvárajte si na seba ďalšie prísne očakávania, v tomto období je toho na nás skutočne dosť. Niekedy sa dieťa naučí oveľa viac, ak s ním rozvíjate len tému, ktorá ho zaujíma.
Aj s deťmi sa dá pracovať (ale chce to systém)
…hoci to sprvoti nebude ľahké, najmä ak ste doteraz z domu nerobili. Opäť vám veľmi pomôže systém a plánovanie. Po prvé, ujasnite si, čo je naozaj nevyhnutné spraviť. Doma máte k dispozícii oveľa menej sústredeného času ako v práci, a tak (po dohodne so zamestnávateľom) musíte prioritizovať. Na druhej strane, doma je človek zväčša efektívnejší, lebo mu odpadnú vyrušenia v podobe kolegov alebo porád. Uistite sa, že keď pracujete, nerobíte nič iné – len úlohu, ktorú máte práve napísanú v pláne. Ak to ide, vypnite si internet, stlmte zvonenie, neupratujte si stôl. Aj na elektronickú poštu si vyhraďte čas, inak vám odpisovanie odkrojí z času, kedy máte byť produktívni. Spoločne s partnerom si vyjasnite, kto má čo a kedy v pláne. Telefonáty, skype stretnutia, aj sústredená práca sa budú dať zvládnuť len ak vám za chrbtom nebude nariekať dieťa alebo sa biť nervózni súrodenci. V rozvrhu si naplánujte, ktoré aktivity deti budú vedieť zvládnuť bez vás (napr. hru na PC, e-learning vyučovanie, kreatívne aktivity, skladanie Lega…) a načasujte ich, aby sa prekrývali s prácou. Na skutočne dôležité aktivity sa s partnerom dohodnite, aby mal deti on. Naopak, ocení, keď ho podobne podporíte aj vy.
Pre deti majte poruke krabicu s aktivitami, ktoré ich vedia na nejaký čas zabaviť (napr. hlavolamy, puzzle, kreatívne hry…) a ktorú majú k dispozícii len výnimočne, keď vy potrebujete riešiť telefonát, či emaily. Deti veďte k tomu, aby rešpektovali túto hranicu. „Teraz mama pracuje, aby sme mali peniažky na bývanie, jedlo, hračky…” Hranicu vytvorte aj symbolicky, napr. vyhradením stabilného miesta na prácu, ideálne za zavretými dverami (dočasne môže poslúžiť akákoľvek izba, ktorú nazvete „pracovňa”). Na dvere môžete dať ceduľku „Pracujem, prosím nerušiť” a deti naučiť, aby zaklopali, keď je ceduľka otočená obrázkom napred. Naopak, ak práve nepracujete, buďte s deťmi na 100 percent – odolajte pokušeniu pozerať si maily v telefóne.
Rozprávajte, vysvetľujte
Venujte tento čas tomu, aby ste deti učili o svete, o živote. Napríklad o hygiene, zdraví, zdravotníctve, solidarite, zodpovednosti, partnerstve. Myslíte si, že sú to príliš zložité témy? Vôbec nie! Veku primerane vhodné už pre dvojročné dieťatko. Môžete si napríklad písať denník o karanténe, kam budete lepiť, písať a kresliť o vašom dni, ale aj o aktuálnom dianí vo svete. Deti budú mať spomienku na celý život, a pomôže im to aj otvoriť sa vám a spracovať svoje strachy.
Zapojte ich
Máte dosť času, pýtajte sa a počúvajte svoje deti. Aký majú názor na nechodenie von? Spýtajte sa jedného dieťaťa, ako sa správať voči sestričke, ktoré práve vytrvalo odmieta podriadiť sa rodinnému programu. Deti sa takto naučia veľa nového o riešení každodenných situácií. Oveľa viac, ako keď im budete vy rozprávať, čo majú alebo nemajú urobiť.
Veďte ich k vďačnosti
Výskum potvrdil, že prejavy vďačnosti majú vplyv na vaše emócie aj vzťahy. Každodenné poďakovanie za to, čo sa nám podarilo a čo nás teší, môže zásadne meniť naše prežívanie, pretože sa viac zameriavame na pozitívne veci a prehliadame tie nepríjemné. Vytvorte si tento návyk a zapojte ho do dennej rutiny. Je veľa vecí, za ktoré môžeme byť vďační. Aj deti vám možno ukážu nové. Čím viac budete ďakovať, tým ich viac okolo seba budete vidieť.
Obmedzte telku a ostatné obrazovky
Silné však? Možno sa zdá, že si rozprávkami „kúpite čas”, ale v skutočnosti sú deti po nich deti často nervóznejšie, menej samostatné a menej tvorivé. Neznamená to, že obrazovky celkom zakážete, snažte sa však nestráviť pred nimi celú karanténu. Využite to, že máte čas, robte všetko s deťmi, nakladajte umývačku, pečte koláče. Vezmite nožnice, plastelínu, papier a farbičky. Obkresľujte listy, ruky, celé postavy, príbory, robte si účesy, lakujte si nechty, počítajte prsty, učte sa básničky, hádanky, pozerajte staré fotky, upracte si s deťmi šatník a kuchynskú linku. Učte sa zapletať copy a robiť brmbolce z vlny z vypáranej starej čiapky. Spievajte si a počúvajte audiorozprávky. Saďte semienka a pozorujte, ako klíčia. Vyrábajte veľkonočné ozdoby.
Na obrazovky si dajte denný limit a z pozerania si spravte spoločný čas – naplánujte si „kino” a pozrite veľkú rozprávku.
Náročné emócie riešte pozitívne
Iste sa stane, že budete mat kolízie, hnevy, vzdory. Emócie predsa patria k životu. Emóciu vždy pochopte a prijmite. „Vidím, že sa veľmi hneváš.” „Je mi ľúto, že ťa to rozhnevalo.” Nepanikárte, keď panikári dieťa. Keď je dieťaťu zle, nerobí vám to naschvál, ale preto, že to inak teraz nevie. Nejde mu to. Rado by sa smialo, ale nejde mu dostať sa z hnevu a zúfalstva. Buďte jeho externým sebaovládaním. Pomôžte dieťaťu tak, že mu ukážete ako. Ponúkajte mu dve možnosti a nechajte ho, aby si z nich vybralo prijateľné riešenie. Snažte sa nehovoriť čo NIE, namiesto toho povedať, čo ÁNO. Vyberte si svoje boje a hovorte áno vždy, keď môžete. Myslite na to, že váš vzťah a spojenie je nadovšetko. Zapojte ich do všetkého, čo sa dá. Upozorňujte ich na zmenu aktivity vopred, aby sa vedeli pripraviť. Dávajte im láskavé a pevné hranice na to, čo je neakceptovateľné.
To mám naozaj byť v takomto nasadeni?
Možno to znie zložito… Ak však zavediete doma režim, vaše deti budú samostatnejšie a neraz sa vám stane, že sa samé zahĺbia do vlastnej aktivity a vy budete mať slobodu a čas, ktorý ste hľadali, keď ste zapínali rozprávky.
Pomôžeme vám
Možno sa vám napriek všetkým nápadom a tipom nedarí fungovať bez prílišného stresu. Ak potrebujete pomoc, či radu, volajte alebo nám napíšte. Našu herňu a poradňu na Cukrovej sme nateraz fyzicky zatvorili kvôli karanténe, ale sme tu pre vás na videorozhovoroch. Niekedy aj jedna hodinka pomôže „upratať si” a vykročiť z izby do izby s úplne inou energiou.